veda, spoločnosť, hodnoty

Home » O Projekte

O Projekte

Advertisements

Problémy

Predmetom nášho výskumu sú sociálne dimenzie vedeckého poznania, čím máme na mysli a) vplyv hodnotovo nasýteného spoločenského prostredia na tvorbu vedeckých poznatkov, b) účinky vedy na ľudský život a hodnoty, a c) problém hodnoty a významu vedy v súčasnej spoločnosti. Zameriavame sa tiež na problém, ako niektoré spoločenské faktory – predovšetkým moc a rod – intervenujú v procesoch tvorby vedeckého poznania a ako vstupujú do procesov prijímania vedeckých poznatkov spoločnosťou.

Potreba a aktuálnosť nového preskúmania vzťahu vedy a jej sociálneho a hodnotového rámca je daná niekoľkými faktormi:

  1. Filozofická reflexia vedy prešla počas druhej polovice 20. st. určitými  zásadnými zmenami. Predtým dominujúci novopozitivistický prístup stratil svoju príťažlivosť a narastá vplyv kuhnovského uvažovania o vede, akcentujúci význam sociálnych faktorov. Do popredia záujmu sa dostávajú hodnotové, kultúrne a sociálne dimenzie vedeckého poznania. V aktuálnych diskusiách sa zdôrazňuje význam mimovedeckých faktorov vrátane rodu, dôvery, moci, záujmov a hodnôt a kriticky sa prehodnocuje klasický obraz vedy ako hodnotovo neutrálnej, od spoločenského kontextu nezávislej sféry poznania. Tieto diskusie sa však často vyznačujú nedostatkom vyváženého pohľadu na vedu, nedostatkom realistického zhodnotenia úlohy kognitívnych i normatívnych/hodnotových prvkov pri vedeckom poznávaní.
  2. Aktuálnou výzvou pre filozofickú reflexiu vzťahu vedy a jej sociálneho a hodnotového prostredia sú aj nové empirické skúmania vedeckých inštitúcií a foriem vedeckej praxe.
  3. Veda ako inštitúcia prechádza v súčasnej postindustriálnej spoločnosti zložitou transformáciou, menia sa inštitucionálne rámce produkcie vedeckých poznatkov a nanovo sa formuluje aj otázka vzťahu medzi vedou, spoločnosťou a hodnotami. Súčasná dynamika vzťahov medzi vedou a spoločnosťou (vrátane kultúrnych hodnôt) ukazuje obojsmerné pôsobenie: relevantným nie je len otázka o tom, ako spoločenský a kultúrny kontext a v spoločnosti prevládajúci hodnotový rámec ovplyvňujú vedu, ale aj otázka, ako veda a na nej postavené technológie vstupujú do tvarovania spoločenských, kultúrnych a hodnotových rámcov.
  4. Problematika vzťahu medzi vedou a jej hodnotovo nasýteným spoločenským a kultúrnym prostredím nadobúda v súčasnosti mimoriadnu aktuálnosť, najmä v súvislosti so spoločenskými a etickými dôsledkami niektorých oblastí vedy zameraných na skúmanie človeka (biovedy, biotechnológie). Otázka zodpovednosti vyvstáva najmä v situácii neistoty a rizikovosti vedy. S tým súvisí aj istá strata dôvery verejnosti voči vede – ako na to poukazuje napr. správa Európskej komisie z júna 2010, podľa ktorej viac než polovica (58%) Európanov sa domnieva, že vedcom nemožno dôverovať, obzvlášť pokiaľ ide o kontroverzné vedecké témy. Podobná je aj situácia v našich podmienkach, na Slovensku medzi vedou a technikou na jednej strane a spoločnosťou na strane druhej existuje silná bariéra, hraničiaca s nedôverou.
  5. V ostatných rokoch sa stala aktuálnou aj otázka úlohy vedy pri určovaní spoločenských hodnôt. Ide o projekt tzv. vedy o morálke, ktorý vyvoláva veľkú diskusiu a ktorý prichádza s tézou, že veda môže, ba dokonca by mala určovať morálne hodnoty spoločností, ak má ľudstvo z dlhodobého hľadiska prežiť. Tento „vedecký prístup k morálke“ sa snaží spochybniť „dogmu“, že veda sa nemôže vyjadrovať k hodnotám, že túto kompetenciu musíme prenechať iným inštanciám (náboženstvu, filozofii, nereflektovaným zvyklostiam apod.). Tento kontroverzný návrh si zasluhuje dôkladnú filozofickú analýzu, ktorá by kriticky preskúmala koherentnosť východiskových predpokladov a používaný pojmový aparát.
  6. Uvažujúc o vplyve vedy na spoločnosť B. Russell poukázal na to, že veda, už stáročia, mala plniť dva základné ciele: umožniť, aby sme niečo vedeli, a umožniť, aby sme niečo konali (Russell, B. 1985. The Impact of Science on Society. Routledge). Súčasný vedecký pokrok a na ňom založené technológie prinášajú nové výzvy práve v súvislosti s tou druhou úlohou vedy v spoločnosti: máme konať všetko to, čo nám veda konať umožňuje? Bolo by takéto konanie morálne prípustné a zdôvodniteľné? Mimoriadne aktuálnou sa tak stáva bioetika a biomedicínska etika.

Hoci vyššie načrtnuté problémy sú mimoriadne aktuálne v teoreticko-filozofickej rovine, chceme na ne reagovať aj ako na problémy spoločenské. Tieto problémy, ktoré možno identifikovať vo vzájomných interakciách medzi vedou a jej hodnotovo nasýteným spoločenským prostredím, v ktorom je veda situovaná, tvoria komplex navzájom prepojených otázok, ktoré si vyžadujú viacdimenzionálny a komplexný filozofický výskum. Sme presvedčení, že detailné a komplexné preskúmanie súčasnej dynamiky vzťahov medzi vedou, hodnotami a spoločnosťou je potrebné a že takéto filozofické a etické skúmanie je dôležitým nástrojom objasnenia a zodpovedania viacerých aktuálnych otázok, ktoré vyvstávajú v spoločnosti v súvislosti s vedeckým pokrokom.

Ciele

Hlavným cieľom projektu je viacdimenzionálny filozofický a etický výskum problematiky celého súboru otázok vzťahov a podôb interakcií medzi vedou/vedeckým výskumom,hodnotami a spoločensko-kultúrnym prostredím. Očakávame, že naplnením tohto cieľa sa nám podarí komplexne osvetliť dynamiku vzťahov medzi vedou a jej spoločensko-kultúrnym kontextom, s osobitným zreteľom na aktuálne problémy vo vzťahu „veda a spoločnosť“. V súlade s vyššie uvedenými problémami sú naše ciele nasledovné:

  1. Preskúmať a zrekonštruovať tradičný pohľad na vzťah vedy a spoločenských hodnôt, založený na princípoch objektivity a autonómie vedy, ako aj na dichotómii faktu a hodnoty. Túto rekonštrukciu plánujeme podložiť historickými odkazmi na konkrétne vplyvné koncepcie z 19. a 20. stor. a predpokladáme, že vyústi do rekonceptualizácie základných pojmov, ktoré tvoria jadro tradičnej predstavy.
  2. Analýzou a znovupremyslením súčasných filozofických koncepcií vedy a jej hodnotovej dimenzie prispieť k aktuálnym filozofickým diskusiám a obohatiť ich o nové filozofické poznatky. Rozpracovať konceptuálny aparát, pomocou ktorého je možné vysvetliť spôsoby, akými hodnoty intervenujú do tvorby poznania, ako aj do procesov akceptácie a využívania poznania.
  3. Preskúmať a filozoficky analyzovať relevantné výsledky empirických výskumov fungovania vedy za účelom zistenia miery súladu resp. nesúladu medzi filozofickým obrazom vedy a reálnymi procesmi tvorby vedeckého poznania. V prípade zisteného nesúladu navrhnúť a rozpracovať konceptuálny aparát, umožňujúci filozoficky spracovať poznanie o tom, ako veda reálne funguje.
  4. Preskúmať mocenské techniky, metódy a stratégie, ktoré pôsobia na vedu a „režimy pravdy“, ktoré sa vo vede realizujú, ako aj procesov subjektivácie, na ktorých sa vedenie podieľa pri formovaní subjektu vrátane jeho praktických vzťahov a morálnych postojov.
  5. Kriticky preskúmať a zhodnotiť plauzibilnosť projektu vedeckého prístupu k náprave morálneho stavu spoločnosti, a to nielen z hľadiska reálnej „priechodnosti“, ale aj z hľadiska jeho konzistentnosti.
  6. Preskúmať a osvetliť etické otázky súvisiace s využívaním výsledkov vedy, osobitne biomedicíny a biotechnológií.

Vzhľadom na komplexnosť skúmaných problémov ako aj na ich vzájomnú previazanosť uvedené ciele sú dosiahnuteľné viacdimenzionálnym výskumom, v ktorom bude zastúpená epistemologická, sociálnofilozofická aj etická perspektíva. Hoci sa výskum zameriava na výsostne aktuálne otázky, bude obohatený aj o dejinnofilozofickú perspektívu jednak za účelom identifikácie hlavných inšpiračných zdrojov pre riešenie súčasných otázok, ako aj za účelom identifikácie ich nedostatkov.

Výskumný plán

Práca na projekte je rozvrhnutá na tri základné etapy riešenia, pričom časový rozvrh realizácie plánovaného výskumu bude podmienený náročnosťou a komplexnosťou úloh, na riešenie ktorých sa podujímame, ako aj alokovanou riešiteľskou kapacitou na jednotlivé roky implementácie projektu.

V prvej, prípravnej etape bude prebiehať analytická práca (konceptuálna analýza), ktorej cieľom bude podať predbežnú analýzu základných pojmov, s ktorými v projekte pracujeme, predovšetkým pojmu vedy a pojmu hodnoty. Vyjasnenie si konceptuálnych otázok považujeme za nevyhnutnú podmienku ďalšieho výskumu – predpokladáme, že výsledkom tejto práce bude buď prihlásenie sa k nejakej už existujúcej koncepcii hodnoty a vedy (s uvedením dôvodov, pre ktoré je lepšia než iné alternatívy) alebo navrhnutie čo najužitočnejšej (re)definície pojmu hodnoty a vedy, ako aj pojmov, ktoré zohrávajú ústrednú rolu pri artikulácii bioetických problémov (pojem ľudskej prirodzenosti, dôstojnosti, morálnych noriem). V rámci tejto etapy budeme realizovať aj kritickú, historicko-filozofickú rekonštrukciu tradičného pohľadu na vzťah vedy a hodnôt, a to na konkrétnom historicko-filozofickom materiáli 19. a 20. stor. so zámerom identifikovať mieru inšpiratívnosti, alebo naopak, neuspokojivosti skúmaných koncepcií pre tematizáciu súčasných problémov. Počas prvej etapy bude prebiehať priebežný tematický výskum jednotlivých riešiteľov a riešiteliek, ako aj pravidelné stretnutia riešiteľského kolektívu v rámci série interných projektových workshopov, ktorých cieľom bude prediskutovanie priebežných výsledkov. Takéto workshopy plánujeme realizovať s periodicitou 1-krát za dva mesiace. Relatívnym zavŕšením tejto etapy bude projektová konferencia, na ktorej budú prezentované predbežné výsledky dosiahnuté v prvej etape.

Výsledky, dosiahnuté v prvej etape využijeme v druhej , centrálnej etape riešenia projektu, v ktorej sa zameriame na výskum aktuálnych podôb vzťahu medzi vedeckým poznaním a hodnotovým spoločenským rámcom. V tejto etape pôjde o viacdimenzionálne preskúmanie centrálnej témy – vzťahu vedy a spoločnosti cez prizmu hodnôt. Paralelne bude prebiehať skúmanie toho, ako a do akej miery spoločnosť svojimi hodnotovými rámcami ovplyvňuje procesy a výsledky vedeckého poznávania ako aj opačného procesu, teda toho, ako veda svojimi výsledkami (vrátane technológií) ovplyvňuje spoločnosť a jej hodnotový systém. Zároveň budeme skúmať, či by veda mohla a mala priamo určovať isté spoločenské hodnoty, resp. či by spoločnosť mala uplatňovať svoje hodnotové nároky na vedecké postupy. Tieto skúmania budeme rámcovať reflexiou toho, ako výsledky empirických výskumov fungovania vedy potvrdzujú alebo naopak, nepotvrdzujú jednak klasický filozofický obraz vedy a princípy, na ktorých je postavený, za účelom zistenia miery súladu resp. nesúladu medzi filozofickým obrazom vedy a reálnymi procesmi tvorby vedeckého poznania. Paralelne s týmto výskumom bude prebiehať aj analýza tých súčasných filozofických koncepcií vedy, ktoré kladú dôraz na význam externých, spoločenských a hodnotových faktorov v procesoch tvorby vedeckého poznania ako aj v procesoch prijímania jeho výsledkov spoločnosťou.

Tretia etapa bude zameraná na zosyntetizovanie parciálnych výsledkov, dosiahnutých v prvej a druhej etape. Jadro práce bude tvoriť príprava záverečnej konferencie projektu s prizvaním zahraničných odborníkov a príprava záverečnej syntetickej vedeckej monografie.

Advertisements